Školák
LOGO
LOGO
Home Školák - Váš e-časopis pre Vás
Verzia pre tlač

Šumenie mladých spisovateľov

 

            V piatok 9. marca 2018 sme spolu so žiakom 9. A triedy Borisom Kovalíkom a jeho rodičmi absolvovali vyhodnotenie literárnej súťaže Šumenie v Regionálnom centre mládeže v Košiciach.

            Súťaž bola určená pre žiakov základných škôl a príslušných ročníkov osemročných gymnázií v Košickom a Prešovskom kraji. Zúčastnilo sa jej spolu 189 prác z 53 škôl. Organizátorom  súťaže bolo Občianske združenie Úlet.

            Téma súťaže Farby svet(l)a podnietila v mladých nádejných spisovateľoch vytvorenie nádherných básnických či prozaických diel, ktoré sa pýšili svojou originalitou, nehou a duchaplnosťou.

            Náš žiak Boris Kovalík získal 1. miesto v kategórii poézia (II. stupeň)  s básňou s rovnomenným názvom k téme podujatia, Farby svet(l)a.

            Vyhodnotenie súťaže sa od začiatku nieslo v pokojnom duchu umeleckej literatúry. Sprevádzala nás ním predsedníčka OZ Úlet v Košiciach, PaedDr. Alena Štrompová. Porotcovia súťaže, pre poéziu básnik Valentín Šefčík a pre prózu hudobník, textár a spisovateľ Zbyňo Džadoň, sa milým slovom prihovorili k všetkých zúčastneným a ocenili snahu každého nádejného spisovateľa.

            Víťazné práce boli odrecitované študentkami divadelného krúžku Replika v Košiciach. Po odovzdaní cien mali žiaci možnosť zúčastniť sa osobného rozhovoru s porotcami. S radosťou sa ho zúčastnil aj náš žiak Boris Kovalík. Cenné rady Valentína Šefčíka, rodáka z Jablonova, si zobral k srdcu.

            Zaujímavosťou celého podujatia bolo prepojenie súťaže s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Víťazné práce boli publikované v zborníku a preložené do Braillovho písma a taktiež umelecky spracované a nahrané na CD pre nevidiacich.

Sme radi, že aj žiak našej školy mohol prispieť k tomu, aby nevidiaci a slabozrakí objavili farby svet(l)a.

 

                                                                                                         Mgr. Lívia Fľaková 

 

 

 

Boris Kovalík, 9. A,

1. miesto v krajskej literárnej súťaži Šumenie

 

Ty a farby svet(l)a

 

 


Lúka plná rozkvitnutých vlčích makov

len červená sa, červená sa do krásy.

Kde sa nebo stretáva so zemou pevnou,

tam obloha češe svoje modré vlasy.

 

Jarné slnko vyšlo spoza mohutných hôr,

z jaskýň vyšli netopiere, z nôr zas líšky.

Biele snežienky už celkom zakvitli skôr,

než hnedý žaluď spadol z nemalej výšky.

 

Zelená sa dub, hrab, jelša, buk i jedľa.

Voda sa prediera cez kamene sivé.

Pod stromom s plodnicou tu pýši sa bedľa

i prebúdza sa všetko, čo je živé.

 

Jeseň oblieka do ohňa svoje šaty.

Oranžové listy i žltá trávička

teraz spoločne stvárajú šarapaty.

Bielo-biele mlieko nám dáva kravička.

 

Alebo...

Mesto plné zadymených ulíc temných,

len šedivejú, šedivejú do psoty.

Kde sa nebo dotýka schodov podzemných,

tam robotníci spravujú kovošroty.

 

Slnko už nevidieť, svetlo sa zhasína,

všetky farby  pomizli, jedna zostala.

Jedna a pár odtieňov svet nám ovína.

Tá žezlo temnoty do ruky dostala.

 

Chátrajú domy, stromy sa scvrkávajú.

Voda už nie je vodou, múti sa, múti.

Každý len nadáva, všetci sa vzdávajú,

príroda bez nádeje smúti len, smúti.

 

Panuje čierňava s muzikou o hluku.

Čierno-biela pýši sa nad naším svetom.

Sme ako vo filme bez farieb, bez zvuku.

Ostáva naveky vyblednutým svetlom.

 

 

Ký to lepší svet?

Kde temnoty niet?

Ten, kde sa farby hrajú,

kde veľa zábavy majú,

kde prijímajú i dávajú.

Dobre, že dnes v tom filme nie sme.

Vo filme bez zvuku, bez farieb,

v hre bez hráčov i bez pravidiel,

v dome bez strechy i bez izieb.

 

Svetlo stále svieti nám v noci i vo dne,

svet vyniká farbami pestrými dodnes.

I keď nie každý vidí zázraky tieto,

dobre pozná stromy, vodu, slnko, vietor.

 

Lúka plná rozkvitnutých vlčích makov

-to sú tvoje ihravé líčka.

Kde sa nebo stretáva so zemou pevnou

-to sú rukávy tvojho trička.

Jarné slnko vyšlo spoza mohutných hôr

-to tvoje srdiečko prebúdza sa zo spánku.

Biele snežienky už celkom zakvitli skôr

-to tvoje oči otvárajú sa po ránku.

Voda sa prediera cez kamene sivé

-to slzy po tvojich viečkach stekajú dole.

 

Prebúdza sa všetko, čo je živé

-to si ty, keď si pilná v škole.

Jeseň oblieka do ohňa svoje šaty

-to si ty, keď sa vyparádiš.

Listy a tráva stvárajú šarapaty

-to si ty, keď niečo vyparatíš.

Koľko farieb, pozri!

Pozorne sa obzri

a uvidíš, že na sebe

ich máš viac než dosť.

Žiješ vo filme farebnom

-vo svete malebnom.

Čierňava je tvoj nezvaný hosť.

 

Vidíš? Vidíš.

Ty to zvládneš.

Si z matky prírody.

Neuvädneš.

Si z farieb svetla

sveta, ostaneš

a nikdy neujdeš.

V tom filme

hlavnú si zahráš rolu.

V tom filme

budeme ty a ja – spolu.